Môže mapa zachytiť trajektórie pocitov, osamelosť, lásku?
Dajú sa zmapovať rodinné tajomstvá?
Rodíme sa s kompletnou mapou sveta v hlave? Trávime väčšinu života skúmaním, ako sa k nej dostať? Máme právo v nej odbočiť?
Sú na mapách tie pravé miesta?

Otázky sa zjavia na scéne v jedno obyčajné augustové popoludnie, keď dvanásťročný T. S. Spivet, obdarený géniom svojrázneho kartografického vnímania, prijme telefonát zo Smithsonovho inštitútu vo Washingtone, v ktorom mu oznamujú, že za svoj príspevok k rozvoju vedy dostáva prestížnu Bairdovu cenu.

T. S. sa z vidieckeho ranča v Montane vydáva na cestu – sám, pred svitaním, s úmyslom naskočiť na nákladný vlak smerujúci na východ krajiny, do hlavného mesta. Čím väčšmi sa však od domova vzďaľuje, tým nástojčivejšie ho jeho púť privádza späť.

Zošit s rodinnou históriou v jeho kufri rozpráva príbeh predkov, ich dávnej cesty na západ. Ako T. S. číta, začína vidieť svojich blízkych i svoju rolu v novom svetle. Objavuje, že medzi faktom a fikciou sú niekedy nejasné hranice, a že aj napriek analytickej prísnosti, s ktorou chce zaznamenať všetko, s čím sa stretáva, svet okolo neho zostáva zahalený tajomstvom.

Obrázky, mapy a ilustrácie k textu odhaľujú o hrdinoch často viac než samotný príbeh. A hoci by sa zdalo, že takáto kniha dvanásťročného rozprávača bude určená deťom, nie je to tak.

Pohodové, no zároveň intelektuálne čítanie je určené predovšetkým dospelým, ktorí v sebe nezakríkli zvedavú dušu dieťaťa, ktorí cez úprimný pohľad chlapca dokážu objaviť mnoho dôverne známeho, intímneho, vypovedaného napriek neraz vážnym súvislostiam humorne, s bravúrou a so závažným posolstvom...

Ukážka z textu

„Táto kniha je poklad.“
Stephen King

V šiestej triede sme sa na jednej hodine učili o podzemných jaskyniach a jaskyniarstve. Každý mal napísať referát o nejakej známej jaskyni sveta, a tak som si vybral Platónovu jaskyňu. Z retrospektívneho pohľadu nemám istotu, či to bola dobrá voľba, keďže si uvedomujem, že všetky deti trávia na svojej ceste k intelektuálnemu mysleniu a dôvodeniu istý nevyhnutný čas v jaskyni. Nemali by ste sa obviňovať z toho, že ste sa ako dieťa v takej jaskyni zdržiavali. Doparoma, ani do dnešného dňa nemám istotu, či som už vyrazil za svetlom. Ani neviem, aké by to bolo, pocítiť slnečné svetlo na svojej tvári. Bolo by všetko celkom iné?