Sestra Evangelina bola ešte dievčatkom, keď ju otec zveril do opatery františkánskym sestrám adorácie na severe štátu New York. Ako dvadsaťtriročná objavila korešpondenciu z roku 1943 medzi nebohou matkou predstavenou kláštora sv. Rozáliou a svetoznámou filantropkou Abigail Rockefellerovou. Vďaka tomuto objavu sa Evangelina ponára do tajných dejín spred tisícročí: do prastarého konfliktu medzi Angelologickou spoločnosťou a desivo krásnymi potomkami anjelov a ľudí – nefilimami.
Tieto kedysi mocné bytosti, ktoré nič nezastaví pred vojnou voči ľudstvu, aby v ňom rozvrátili dobro, sa zúfalo snažia zmocniť tajomstiev ukrytých v týchto listoch. Takmer od počiatku ľudskej civilizácie sa nefilimovia – nezvyčajne vysoké bytosti so svetlou pokožkou – nepozorovane pohybovali v pozadí vplyvných osôb po celom svete. Ich konanie po celý čas potajomky sledovali generácie odborníkov na anjelov, angelológov, ktorí zasvätili celý svoj život, aby nefilimov zastavili. Toto ich poslanie neuniká drobnohľadu božskej nadprirodzenosti, ktoré číha zo všetkých kútov kláštora na rieke Hudson, kde žije Evangelina, preniká nevinný svet výskumu umenia a ukazuje architektonické skvosty Paríža a New Yorku v prekvapujúco novom svetle. Hlboko v útrobách bulharských hôr v priepasti ožarujú anjelskí predkovia nefilimov stalaktitové mreže svojho väzenia svetlom, ktoré je smrtiace a zároveň neodolateľné.
Evangelina postupne začína chápať prepojenie medzi týmito svetmi a listami, ktoré našla, aj svoju úlohu, ktorú má zohrať v tomto prastarom, znovu rozdúchanom konflikte, a spoznáva svoju parížsku starú mamu, jednu z významných angelologičiek, ktorá sa snaží zabrániť katastrofickej porážke v predvečer nového milénia.

Preklad Viera Gregorcová.

Ukážka z textu

V snahe zmierniť zdesenie, ktoré sa jej zmocnilo v knižnici, zastala pri informačnej tabuli pri kostolných dverách. Okrem knihovníckych povinností bola jej ďalšou úlohou príprava rozvrhu adoračných modlitieb (skrátene RAM). Každý týždeň každej sestre vyhradila pravidelný časový úsek, opatrne vyznačila alternatívy a zastupovania, a pripla RAM na veľkú korkovú tabuľu s rozpisom alternatívnych modlitebných partneriek v prípade, že by niektorá zo sestier ochorela. Sestra Filoména vždy hovorievala: „Nikdy nepodceňuj našu istotu v RAM!“ Evangelina s ňou musela súhlasiť. Sestry, ktoré sa mali podľa rozvrhu modliť v noci, často prechádzali chodbami medzi kláštorom a kostolom v pyžamách a v papučiach, s vlasmi schovanými pod bavlnenou šatkou. Vždy si overili RAM, skontrolovali si čas na svojich náramkových hodinkách a ponáhľali sa na modlitby – mohli sa spoľahnúť na rozpis, ktorý udržiava nepretržité modlitby už dvesto rokov.