Ak ste ešte neprelistovali publikáciu Petra Sedalu Senec – putovanie storočím, siahnite na ňu na pultoch našich kníhkupectiev. Autor sa v nej snažil ukázať Senec, aký už dnes nemožno vidieť. Veď možno aj vy trochu závidíte tým mestám a mestečkám, ktoré si zachovali popri účelnosti aj svoju historickú podobu.

Autor je architekt, maliar aj fotograf a ako rodený Senčan je citlivý na zmeny v meste, ktoré my možno ani nevnímame, ale ku ktorým isto existuje alternatíva. Preto so zanietením zbiera historické fotografie Senca a rád ich prezentuje.

Pri jednej z prezentácií sme sa dohodli na spolupráci. Začiatkom minulého roka prišiel Peter s tým, že kniha je aktuálna a „v utorok“ má predstaviť svoj projekt vydavateľovi.

Preto sme deň predtým roztriedili vyše 500 fotografií do kapitol a po päť hodinovom lepení, keď už bolo treba autora odliepať od fotografií, bol pripravený návrh, ktorý vydavateľ prijal. Obrázky sme očíslovali, k historickým objektom a udalostiam sme našli legendu v literatúre a na internete a začala sa najkrajšia časť práce, spomienky nad súkromnými archívmi v príjemnej atmosfére pri káve.

Keby ste pozorovali spomínajúcich, mali by ste dojem, že prišlo k akémusi príjemnému prenosu v čase. Pri každej fotografii sa vynárali nové mená i súvislosti a často sme museli tok spomienok stopnúť, aby sme sa dostali ďalej. Na stretnutiach pribúdali nové zábery, pri ktorých Peter „strácal dych“ a o každom z nich tvrdil, že je jedinečný, unikátny a neopakovateľný, takže iné zábery v knihe ani nie sú.

A aby atmosféru doby, o ktorej budete čítať, ešte umocnil, pripravil pre vás maľovanú rekonštrukciu budovy Veľkého Štiftu a obraz námestia spred storočia.

Po odoslaní prvej verzie žiadal vydavateľ rozšíriť počet kapitol a inak usporiadať zábery, preto sa niektoré zozbierané údaje pri týchto zmenách stratili, lebo fotografie boli z dôvodu inej koncepcie vyradené. Tak boli zostručnené údaje o kostole sv. Mikuláša, či pôsôbení Slovenskej ligy v Senci.

Ulicu B. Bartóka máme napríklad v Senci preto, lebo bol aj významným zberateľom ľudových piesní a zapisoval si ich aj od tunajších kolonistov z Oravy. Fotografia dievčat v oravskom kroji, podobná tej, ktorú sme vyradili, bola prezentovaná v programe o tomto hudobnom skladateľovi v publicistickom programe na MTV.

Keď sme hľadali fotografie o začiatkoch a úspechoch mládežníckeho športu v Senci, bolo nám povedané: veď kto mal vtedy fotoaparát? Ale o hádzanárkach sme sa dozvedeli, že začali hrať na pôde vtedajšej JSŠ v Senci pod vedením profesora telesnej výchovy Vladimíra Beňuša, na vlastné náklady, na zápasy a turnaje sa vozili na požičaných autách z bývalej STS-ky a až keď hrali prvú ligu, začal im na činnosť prispievať vtedajší OV ČSZTV.

Uvažovali sme o použití pohľadnice, na ktorej mladá slečna ďakuje svojmu priateľovi za prvú schôdzku. Tých niekoľko zdvorilých riadkov malo noblesu a eleganciu, ktorá dnešnému svetu nesmierna chýba, a ktorá by nám život isto spríjemnila.

Nenašli sme zachovalú fotografiu Sokolovne. Pán, ktorého sme o ňu požiadali, sa ospravedlnil, že prišiel o časť svojich osobných vecí pri sťahovaní, keď musel uvoľniť s rodinou svoj dom pre novú výstavbu. V deň sťahovania mu jednoducho naložili majetok na nákladné auto a čo sa nevošlo, bolo odvezené pred asanáciou na smetisko. A to nebol príbeh z až tak dávnej minulosti.

Zopár fotografií je bez textu. Na jednej z nich sedí medzi žiakmi spolu s manželkou často spomínaný riaditeľ meštianskej školy Jaroslav Keiser.

Použili sme aj niekoľko historických osobných dokladov. Pri fotografii na jednom z nich už je popis osoby s „biometrickými“ údajmi, napríklad nos – riadny, a namiesto podpisu otlačok prsta.

Čitateľom, citlivým na požitie slovenčiny, by sme sa chceli ospravedlniť. Do textu sa nedostali všetky opravy, ktoré sme označili pri korektúre, preto sem tam nájdete rozsypaný slovosled, nesprávne použitý prísudok či „ä“, vynechané slovo. Niekto je možno premenovaný, alebo nebol spoznaný. Je nám to ľúto.

Bola to pekná práca. Peter stále rozširuje svoj archív a už uvažuje o novom projekte. A ak by niekoho zaujímalo, čo bolo v súvislosti s knihou najťažšie, autor by povedal, že preprava polovice nákladu knihy z tlačiarne pri Prahe v prívese za autom. Hodnotí ju ako jednu zo svojich najťažších služobných ciest.

Publikáciu Senec – putovanie storočím vám ponúkame, aby ste si zalistovali aj vo svojich spomienkach. Veď pekné spomienky prinášajú radosť. A my vám želáme, aby vám radosť prinieslo listovanie touto knihou.