Nenápadné slovíčko „ šťastie“ má obrovskú silu. A my o ňom snívame, hľadáme ho a často oň bojujeme. No šťastie je také prelietavé, že až keď nás opustí, vieme, ako veľmi nám chýba. Marcela Laiferová vie o šťastí veľa, lebo jej život je aj o ťažkých stratách. Vie o ňom spievať, rozdávať ho, a vie o ňom aj krásne písať. Hľadanie šťastia je pre ňu cesta – a cesta je cieľ...

Alena Heribanová

Kdesi som čítal, že tí, ktorých má úspech rád, sú vždy mimoriadne ústretoví technickým novinkám. Prví si kúpia robotický vysávač, 3D televízor či chladničku so šiestym zmyslom... Nevšimol som si, čo z toho doma Marcela má, ale medzi tými, ktorí si nikdy nedajú pokoj, zaujímajú sa o všetko nové a aj to vyskúšajú, bude určite medzi prvými – aj keby mala ísť na trabante.

Zoro Laurinc

Vždy, keď počujem spievať Marcelu Laiferovú, oceňujem, že sa nepredvádza iba hlasom, ale zakaždým jej aj dobre rozumieť, pretože Marcela si váži slová. Je pre ňu symbolické, že aj pieseň Ivana Horvátha, s ktorou v roku 1970 vyhrala Bratislavskú lýru, sa volala Slová.
„Hľadám slová, čo vietor rozmetal do ulíc...“ spievala v tej piesni.
A tak nikoho neprekvapí, že Marcela o slovách nielen spieva, ale aj sama sa rada vyjadruje slovom.
Prežila úspešný život – a je od nej pekné, že chce aj iným, nielen nám svojim priateľom, ale aj tisícom neznámych čitateľov – prezradiť, ako sa taký život žije...